Webová stránka dedimevsetci.sk
Rok 2020
Uverejnené: 13. marca 2020 / Doplnené: 6. septembra 2020
Začiatok je v pamätiach zúčastnených, nieje asi nikde napísaný a pomaly aj zaniká.
Dušan Petric zistil, že po babke Márii Petricovej nie sú prepísané tri parcely. Jedna bola záhrada za domom na Šidunkoch v užívaní Ľudmily Petricovej, a dve (1,8 a 1 hektárové) orné pôdy
v užívaní PD Jaslovské Bohunice. Po podaní žiadosti o dodatočné dedičské konanie (v jednom prípade už o deň skôr) začal chodiť za vtedy jedenástimi dedičkami po babke Márii Petricovej, a nechal si podpisovať plnomocenstvá s tým,
že ich bude zastupovať, a dá veci do poriadku. Do poriadku v tom prípade znamenalo prepis troch parciel na potomkov Jozefa a Ľudmily Petricových, o čom väčšina zrejme ani nepochybovala, pretože historicky je to tak.
Problémy nastali tým, že Dušan Petric si na plnomocenstvá nechal dedičské podiely písať iba na seba. O podpisovaní plnomocenstiev som sa rozprával s dedičkou Matildou Viskupičovou, hovorila, že dve orné pôdy dokonca ani nespomenul.
Po technickej stránke to ťažké nebolo, na plnomocenstvách sa neuvádzali konkrétne údaje o majetku (čísla parciel, počet a pod.), iba všeobecné vyjadrenie „dedičský podiel“.
Keď sa toto snažilo prejsť cez notársky úrad, bolo potrebné začať sa brániť. Tým vznikol príbeh, ktorý skončil rozdrobením troch parciel.
Na stránke sa môžu preukázať aj moje pochybenia, ale píšem čo sa odohrávalo, a ako sa odohrávalo. Rodné čísla a niektoré citlivé dátumy sú v dokumentoch vybielené, podpisy som nechal ako sú.
Ak má niekto výhrady voči uverejnenému podpisu, stačí sa ozvať na jeden z doleuvedených mailov, strednú časť predmetného podpisu prelepím bielou páskou.
Prvé pojednávanie sa uskutočnilo dňa 11.2.2004. Tu som sa prvý krát dozvedel, že dedičky prenechali nejaký majetok Dušanovi Petricovi, oboznamovala nás s tým pracovníčka notárskeho úradu. Zároveň som si od Dušana Petrica vypočul pre mňa dnes už historickú vetu smerom ku mne a sestre: Ja vaše podiely nechcem, ja chcem iba to čo som dostal. Zápisnicu z tohto pojednávania som pre istotu ani nepodpísal.
1.Pojednávanie / 11.2.2004
Upovedomenie deviatim / 3.3.2004
Druhé pojednávanie sa uskutočnilo dňa 9.3.2004. Spomínané plnomocenstvá boli v znení: Svoj dedičský podiel bezplatne prenechávam dedičovi Dušanovi Petricovi.
2.Pojednávanie / 9.3.2004
Osvedčenie / 9.5.1947Čo myslíte, je ešte niečím zaujímavý dátum 9. máj 1947?
Tretie pojednávanie sa uskutočnilo dňa 23.3.2004. Na toto pojednávanie prišlo aj ďalších päť dedičiek, ktoré ja volám Päť statočných. Počas prezentácie Dušan Petric uviedol, že viacerým dedičkám, ktoré neprišli volal (prípadne inak oznámil), aby na pojednávanie nechodili (Nieje v zápisnici!). Vyvolal tým pohoršenie u prítomných, prečo to urobil. V priebehu pojednávania bolo potom dohodnuté, že do dvoch týždňov Dušan Petric prinesie na notársky úrad nové plnomocenstvá od ostatných dedičiek, kde už bude uvedené „Svoj dedičský podiel bezplatne prenechávam dedičom Dušanovi Petricovi, Helene Fajferovej (rodená Petricová), Petrovi Petricovi“ s tým, že osvedčenie podpisov byť nemusí (Nieje v zápisnici!).
3.Pojednávanie / 23.3.2004Štvrté pojednávanie sa uskutočnilo dňa 16.11.2004. Dušan Petric plnomocenstvá na notársky úrad doručil. Nie teda za dva týždne, ale po pol roku. Starosti si robila aj dedička Zdena Zamecová, ktorá volala na notársky úrad, že už sa nesú. Na tomto pojednávaní som požiadal o výmenu notárky.
4.Pojednávanie / 16.11.2004
Uznesenie súdu, vylúčenie notárky / 7.12.2004
Na treťom pojednávaní som s neosvedčením podpisov na plnomocenstvách súhlasil, potom som to na štvrtom namietal. Nieje všetko také jednoduché, keď sa ide naživo. Ale po prvých troch pojednávaniach, kedy sa podarilo otočiť nepriaznivý vývoj udalostí som reagoval na aktuálnu situáciu. V spise sa nachádzali dve rôzne prevedenia plnomocenstiev.
Prvé „prenechávam Dušanovi Petricovi“ s úradne osvedčenými podpismi, na základe podanej žiadosti o dodatočné dedičské konanie.
Druhé „prenechávam Dušanovi Petricovi, Helene Fajferovej, Petrovi Petricovi“ bez úradne osvedčených podpisov, vyzbierané po právnej stránke na základe ničoho (Taký postup v zápisnici z tretieho pojednávania nenájdete, bol notárkou riešený „len tak bokom“ mimo podpísanej zápisnice).
Dávam do pozornosti zaujímavý dátum 15.12.2003
Úvodné plnomocenstvá boli na rovnakých tlačivách, v hornej časti predvolanie na prvé pojednávanie 11.2.2004, pod ním plnomocenstvo. Tieto tlačivá podpisovalo deväť dedičiek v rozmedzí od 5.2. do 9.2.2004. Boli však aj dve výnimky, plnomocenstvá bez predvolania, podpísané oveľa skôr.
Prvé z nich už 1.12.2003 podpisovala najstaršia účastníčka konania, dcéra Márie Petricovej pani Anna Lančaričová ešte pred podaním žiadosti o dodatočné dedičské konanie. Čo sa mohlo stať, ak by sa v predstihu neobjavil Dušan Petric? Pani Lančaričová by prevzala tlačivo s predvolaním a plnomocenstvom, a vzápätí (vzhľadom na svoj vek) mohla splnomocniť na zastupovanie jednu zo svojich dcér, prípadne syna. Na prvom pojednávaní by tak okrem Dušana Petrica nesedeli iba Helena Fajferová a Peter Petric, ale aj niekto od Lančaričových.
Druhé z nich bolo podpísané 15.12.2003 (prenechanie podielu následne 7.1.2004 / jediná rozdielne dátumy), podpisovala ho účastníčka konania a sudkyňa Okresného súdu v Trnave Zdena Zamecová. Aj na základe tejto informácie som musel byť obozretný (pre neznalých pomerov, Dušan Petric a Zdena Zamecová boli veľká kamarátska dvojica). Z akého dôvodu podpisovala dedička Zdena Zamecová plnomocenstvo na tlačive bez predvolania, a o sedem týždňov skôr než ďalších deväť dedičiek sa treba spýtať jej.
Piate pojednávanie sa uskutočnilo dňa 12.7.2005. Predtým bolo potrebné konanie na Okresnom súde v Trnave odblokovať. Dňa 16.2.2005 som sa na konanie informoval, pracovníčka súdu mi oznámila, že jeden účastník neprevzal písomnosť, čaká sa na podpísanú doručenku. Po chvíli zistila, je to Peter Petric. Ja som ale písomnosť (Uznesenie zo 7.12.2004) prevzal koncom roka 2004. Pracovníčka teda začala hľadať v nejakých materiáloch, a podpísanú doručenku našla, že niekto ju tam omylom odložil.
Pojednávanie bolo už pred novou notárkou. Až o pár rokov som v skrini našiel mamine predvolanie na toto pojednávanie. Súčasťou predvolania je akýsi prípis, ktorý notárka posielala dedičom, mne obsahovo kratší. Z prípisu odporúčam bod 2. V zápisnici z pojednávania dňa 16.11.2004, na ktoré sa notárka v prípise odvoláva sú moje výhrady napísané jasne. Navyše, vyjadrenia dedičov v tom čase boli „Prenechávame Dušanovi Petricovi, Helene Fajferovej, Petrovi Petricovi rovnakým dielom“. Tvrdenie, ktoré notárka uviedla v prípise a rozposlala ľuďom je klamstvo.
Verzia 1 / pred 5.pojednávaním
Prípis novej notárky / pred 5.pojednávaním
Verzia 3 / pred 5.pojednávaním
Nakoniec sú tri verzie toho prípisu. Doplnil som Verziu 1 a Verziu 3. V tej tretej opäť odporúčam bod 2, aj to podčiarknuté.
Zmienku o Osvedčení z 9.5.1947 neobsahuje ani jeden z prípisov tejto notárky, asi to nebolo dôležité.
Na pojednávanie som prišiel s jedným návrhom. Dušan Petric by sa vzdal všetkých plnomocenstiev, čím by sa vec právne aj morálne očistila. Prítomný dedičia by následne nové plnomocenstvá rovnomerne udeľovali medzi Dušana Petrica,
Helenu Fajferovú, Petra Petrica (vždy jeden, jednému z trojice), ktorí by v ďalšom priebehu uzatvárali dohodu o vysporiadaní medzi sebou. Tí, ktorí by takto udelili plnomocenstvá by už na pojednávania chodiť nemuseli.
Čo sa týka novej notárky, jej správanie bol právny, morálny a ľudský suterén, dobre sa pritom dopĺňali s prítomnou kolegyňou od fachu Zdenou Zamecovou. Keď sme sa o pojednávaní rozprávali s mamou, opakovala: Bála som sa, že zabudneš..
Pýtal som sa, čo som mal zabudnúť? No to čo chceš povedať, lebo stále keď si chcel niečo vysvetliť Ti tá notárka skočila do reči, nenechala Ťa dokončiť myšlienku. Úprimné, ako to vnímala.
Zápisnicu z tohto pojednávania ani nemám, neviem čo sa tam dostalo, nepodpísal som ju. Myslím ale, že ten návrh, ktorý som považoval za riešenie tam ani nebude.
Po novom už zápisnicu mám, návrh v nej uvedený nieje. V zápisnici sa spomínajú dva paragrafy, ktoré hovoria o právnych úkonoch. Tretí, ktorý súvisel s mojim návrhom sa nespomína.
Ich znenie v Občianskom zákonníku v danom období:
§ 37 ods.1 – Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
§ 39 – Neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
§ 33b ods.1, písm. c) – Plnomocenstvo zanikne ak ho vypovedal splnomocnenec. (pozn. Je ten, komu bolo udelené).
Čo sa odohrávalo pri úvodných plnomocenstvách nebol podľa mňa platný právny úkon / úkony, ale pokus Dušana Petrica o podvod. To, že si nechal dedičské podiely písať iba na seba a zastavený bol až na treťom pojednávaní je zdokumentované.
Navyše, minimálne v prípade dedičky Matildy Viskupičovej dve orné pôdy ani nespomenul: Až keď si nám Ty napísal sme zistili, že sme podpisovali tri parcely, nielen záhradu za vašim domom. Verím že tých, ktorí si mysleli (bolo im povedané), že podpisujú iba záhradu bolo viacej.
V zápisnici z piateho pojednávania je spomenutý telefonát dedičky Zdeny Zamecovej (aj) na tento notársky úrad. Súdneho komisára informovala, prisľúbila, zabezpečí.
Z piateho pojednávania uvediem jeden pozitívny moment, a jeden fenomén.
Keď som začal vysvetľovať svoj návrh, tí ľudia počúvali, rozprával som a niekoľko sekúnd bolo v pojednávacej miestnosti ticho, zaujímalo ich to. Potom do toho skočila Zdena Zamecová takým polovičným výkrikom: To sa nedá!
A keďže sa s notárkou dopĺňali (tykala jej), návrh išiel do stratena. Z tých pár sekúnd ticha a záujmu mám ale dobrý pocit dodnes.
Fenomén spočíva vo vyjadreniach jednotlivých dedičov, či si chcú svoj dedičský podiel ponechať, alebo rozdeliť medzi troch. Možnosť Ponechať si sa postupne premenovala na Podľa zákona.
V pojednávacej miestnosti tak zaznievali vyjadrenia: Podľa zákona, alebo: Všetkým trom. Ak to bol niekoho zámer, zavliecť tam fenomén Podľa zákona, potom klobúk dole, ako z veľkej knihy intríg. Ak sa aj niekto rozhodoval, vyjadrenie Podľa zákona predsa nemôže byť zlé.
5.Pojednávanie / 12.7.2005Notárka môj návrh spomína, resp. degraduje až vo svojom prípise, ktorý posiela na súd (zakladá do spisu) hneď v závese za zápisnicou, v ktorej má mať všetko podstatné. Prípis by som chápal, ak by obsahoval úvod (hrubšie vyznačenú vetu), aby bola sudkyňa informovaná o nepodpísaní, chýbajúci podpis neprehliadla. Ale to čo popísala na dvoch stranách je skôr pre psychológa, než pre sudkyňu.
K obsahu málo:
Neviem už v akej súvislosti, ale vypočul som si aj pokyn (povel), že mám podať – Písomnú sťažnosť. Nie od notárky, ale od dedičky Zdeny Zamecovej. Všetci vieme, kto sa stará o mamu, bolo tiež vyhlásenie Zdeny Zamecovej, a spustilo ďalšie reakcie. (Pamätám si to dodnes, notárka si to „nepamätala“ už v ten deň.)
 po 5.p.jpg){kind=small}
Prípis (Záznam) novej notárky / po 5.pojednávaní
Podľa záverečného uznesenia súdu prebehlo aj šieste pojednávanie dňa 26.7.2005 (Pre dedičov neprítomných na piatom, čím som všetky vyjadrenia ani nepočul). Aj po tomto pojednávaní poslala notárka na súd (založila do spisu) prípis. Plnomocenstvo spomínané v prípise, ktoré notárka použila na piatom pojednávaní, bolo to úvodné, bolo na ňom uvedené (podpísané) „dedičský podiel prenechávam dedičovi Dušanovi Petricovi“.
Slovo „stále“ by som priradil k notárke – stále písala prípisy.
6.Pojednávanie / 26.7.2005 po 6.p.jpg){kind=small}
Prípis (Záznam) novej notárky / po 6.pojednávaní
Podvod bol v Trestnom zákone, ktorý platil v danom období definovaný nasledovne: Kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl. A toho sa do svojho odhalenia dopúšťal Dušan Petric. Tým, že od konania neskôr upustil zostalo iba pri pokuse.
Považujem za pozitívne, že záverečné rozhodnutie súdu už nebolo robené na základe žiadnych plnomocenstiev udelených tomuto človeku. Z posledných pojednávaní 12.7.2005 a 26.7.2005 bol ešte urobený výstup, že okrem troch dedičiek si ostatní podiel po babke Márii Petricovej nechávajú, príslušnú zápisnicu som však nepodpísal, čím nedošlo k dohode všetkých dedičov. Sudkyňa Okresného súdu v Trnave následne majetok rozdelila podľa zákonných dedičských podielov.
Uznesenie súdu, záverečné / 17.8.2005
Tri dedičky, ktoré až do konca dodatočného dedičského konania prenechávali svoj podiel v prospech detí Jozefa a Ľudmily Petricových boli: Matilda Viskupičová, Ľudmila Bludovičová a Ľudmila Petricová.
Tá Ľudmila Petricová, ktorá sa v dome na Šidunkoch starala a dochovala babku Máriu Petricovú, a spolu s Jozefom Petricom im patria tak záhrada 251/50, ako aj dve orné pôdy 244/3 a 235/9.
Rok 2021
Tento rok budem obsah stránky tvoriť postupne, niečo uvádzam teraz, niečo budem dopĺňať, možno upresňovať. Stránka je jednou z mojich aktivít vo voľnom čase, hlavnú energiu musím (a chcem) venovať živnosti.
Opäť dávam do pozornosti doleuvedené maily, pre záujem a sťažnosť.
9. máj 1947, deň podpísania Osvedčenia bol zároveň dňom tatkových devätnástich narodenín.
Po udalostiach z roku 2005 boli predmetné parcely 235/9 a 244/3 napísané na nových vlastníkov.
V roku 2011 sa medzi vlastníkmi objavilo PD Jaslovské Bohunice, ktoré kúpnou zmluvou získalo podiel 24/720. V zozname vlastníkov prestala figurovať Emília Jelačičová.
V roku 2019 PD Jaslovské Bohunice kúpnou zmluvou získalo podiel 30/720 od nejakého Petra Vidličku z Hlohovca. V zozname vlastníkov prestal figurovať Jozef Beňo.
V roku 2020 vznikla webová stránka dedimevsetci.sk, jej prvé vydanie je na internete od 13.3.2020.
A prišiel aj väčší predaj parciel 235/9 a 244/3. Kúpnou zmluvou získala podiel 240/720 mne neznáma Ľubica Nižnanská z Hrnčiaroviec nad Parnou (vklad do katastra povolený 28.10.2020).
V zozname vlastníkov prestalo figurovať päť vlastníčiek: Elena Polakovičová, Jarmila Hettešová, Mária Nováková, Mária Strečanská, Zdena Zamecová.
235/9 a 244/3, kataster nehnuteľností / 1.1.2019
235/9 a 244/3, kataster nehnuteľností / 1.1.2021
Na porovnanie výpisy z katastra 1.1.2019 a 1.1.2021. Sú z verejne dostupného zdroja, svoj štandard ale dodržujem, dátumy narodení som prelepil bielou páskou.
Moji starí rodičia Matúš a Mária Petricoví mali šesť detí, v roku 1907 sa im narodila Terézia Petricová, 1909 Matilda Petricová, 1911 Anna Petricová, 1913 Ernestína Petricová, 1919 Rozália Petricová, 1928 Jozef Petric.
Nasledovala ďalšia generácia:
Deti Terézie Petricovej, vydatej Ryšavej – Rozália (1936), Ľudmila (1949)
Deti Matildy Petricovej, vydatej Melicherovej – Elena (1936), Jarmila (1944), Mária (1946)
Deti Anny Petricovej, vydatej Lančaričovej – Emília (1936), Elena (1939), Vladimír (1941), Anna (1947), Mária (1949)
Deti Ernestíny Petricovej, vydatej Varinskej – Mária (1938), Zdena (1951)
Deti Rozálie Petricovej, vydatej Varinskej – Ľudmila (1945), Matilda (1947)
Deti Jozefa Petrica – Dušan (1950), Helena (1956), Peter (1968)
Moji rodičia Jozef a Ľudmila Petricoví mali sobáš 18. mája 1947, týmto sobášom (u mladších viac používaný názov svadba) vznikla na Šidunkoch nová rodina, babka Mária Petricová prijala Ľudmilu Petricovú (rodenú Gajarskú) ako nevestu.
Dedo Matúš Petric už nežil, zomrel 13.6.1944. V dome na Šidunkoch tak bývali manželia Jozef a Ľudmila Petricoví s babkou Máriou Petricovou.
V tom období mal tatko 19 rokov, mama tiež 19, a babka 60. V úvode si zrejme staršia a mladšia gazdinka pomáhali, ako som však poznal mamu, starostlivosť o domácnosť prevzala od začiatku. Nebola z tých, ktoré sa práci vyhýbajú, naopak.
Babka zomrela 7.9.1965, v dome na Šidunkoch tak žila s mojimi rodičmi (postupne aj súrodencami) osemnásť rokov.
Existuje ďalšia dokumentácia z mája 1947, podľa mňa ju z Bohuníc zobrala Helena Fajferová. Nebolo by na tom nič zlé, je ale nenormálne zatajovať to, keď sa pýtam. Mal som v pláne doplniť sem ďalšie dve Osvedčenia.
Ak si dobre spomínam (niečo mám aj poznačené), jedno Osvedčenie je podpísané mamou, a jedno dedom Štefanom Gajarským. Spolu s Osvedčením, ktoré už na stránke je, to do seba zapadá. Tatko dostal od svojich parcely 235/9 a 244/3, mama dostala od svojich parcelu 643 a ďalšie náležitosti.
Zároveň bola podpísaná Darovacia zmluva na 6/12 domu na Šidunkoch a parcely pod domom, pre tatka (1/12 už mal po Matúšovi, svojom otcovi). A bola podpísaná Kúpno – predajná zmluva na kúpu 5/12 domu na Šidunkoch a parcely pod domom, pre mamu.
Taká bola vôľa, a takto budúci manželia Jozef a Ľudmila Petricoví nadobudli majetok. Obe rodiny sa voči svojim zachovali férovo. To boli časy..
Parcela pod domom na Šidunkoch je v katastri nehnuteľností aktuálne evidovaná ako 251/5 zastavaná plocha a nádvorie, a dom na Šidunkoch ako rodinný dom č. 273 na parcele 251/5. Vlastníci: Dušan Petric 1/3, Helena Fajferová r. Petricová 1/3, Peter Petric 1/3.
V starých záznamoch (Pozemková kniha) katastra Trnava je parcela pod domom na Šidunkoch evidovaná ako 251/5 záhrada, a vtedajší dom na Šidunkoch (časť existuje) ako parcela 251/8 dom č. 75 s dvorom. Neskôr sa tieto parcely zlúčili.
Pozemková kniha, príslušná vložka číslo 468, časť A. Majetková podstata: záhrada a dom s dvorom, časť B. Vlastníctvo, v spodnej časti:
5/12, kúpnopredajná zmluva, 13. mája 1947, vlastnícke právo: Ľudmila Gajarská
1/2, darujúca zmluva, 13. mája 1947, vlastnícke právo: Jozef Petric
Pozemková kniha, kataster Trnava / 9.6.2021
22. marca 1948 bol Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy vydaný Výmer o vlastníctve pôdy, ktorým boli babke Márii Petricovej pridelené tri parcely. Okrem dvoch parciel 235/9 a 244/3, o ktorých už bolo podpísané Osvedčenie o prepustení, aj parcela 251/50 záhrada.
Rozloha pozemku za domom na Šidunkoch sa tým zväčšila (parcela 251/5 existujúca záhrada + parcela 251/50 pridelená záhrada).
Neviem, podľa akého kľúča príslušný úrad postupoval / mal postupovať, ak podľa vlastníctva k užívaným parcelám a domom na Šidunkoch, potom mi nieje jasné, prečo nebola záhrada 251/50 pridelená Jozefovi a Ľudmile Petricovím, ktorí boli od 13. mája 1947 (zápis 17. mája 1947) vlastníkmi parcely 251/5 záhrady, aj parcely 251/8 domu s dvorom.
Minarovič z Borovej 179 a spol. / 9.2.2021, 12.3.2021
Zmarenie predkupného práva – Trestné oznámenie / 30.6.2021
Na fiktívny dátum doručenia predkupného práva (25.3.2021) nadviazal advokát Mgr. Matej Haršány rukou napísaným dátumom 26.5.2021 na plnomocenstve od pätnástich ľudí. Teda rovno po dvoch mesiacoch uvádzaných v ponuke s predkupným právom, a 27.5.2021 už píše, že by so svojimi klientmi rád delil nehnuteľnosť č. 251/50, záhradu za domom na Šidunkoch.
Advokát Haršány a jeho klienti / 27.5.2021Pri písaní webovej stránky som sa dostal k niektorým dokumentom, z ktorých posledný bol tak zásadný, že som sa rozhodol navštíviť právnika. Dnes ma táto advokátska kancelária zastupuje, pripravujeme žalobu a pokúsime sa uspieť.
V Jaslovských Bohuniciach som navštívil, a ešte navštívim niekoľko ľudí so žiadosťou o podporu. Na prvé počutie to nebude znieť dobre (preto to sem aj dávam), ale moji súrodenci budú zaradení medzi žalovaných, sú k tomu objektívne aj subjektívne dôvody.
Hlavne to bude pravdivé a bez pretvárky (naše vzťahy nie sú dobré). Dôležité je nasledovné: Ak súdny spor prehrám, znášam finančné dôsledky sám, ak súdny spor vyhrám, záhrada bude patriť Jozefovi Petricovi, čo znamená Petrovi, Helene, Dušanovi.
Zmarenie predkupného práva – Uznesenie polície / 9.8.2021
Podľa uznesenia zasielala prvú obálku Katarína Brisudová (uvádza to ona aj doručovateľka). Prvá obálka bola z Jaslovských Bohuníc odoslaná 26.3.2021, p.Brisudová uvádza, že na poštu do Pezinka prišla 29.3.2021, a po 18 dňoch ju pošta Pezinok 19.4.2021 zaslala naspäť do Jaslovských Bohuníc (dátumy sedia aj na obálke).
Katarína Brisudová tvrdí, že obálku zaslala do môjho P.O.Boxu v Pezinku a číslo boxu bolo 002. Nieje to pravda, prvá obálka je tu ■. (Odkaz, ktorý spomína, bol vložený až v druhej obálke).
Pokračuje, že obálka vrátená 19.4.2021 poštou Pezinok, prišla na poštu do Jaslovských Bohuníc 23.4.2021, a Do toho jeho P.O.Boxu mu bol znova zaslaný list (druhá obálka) 17.5.2021. Aj druhú obálku zasielala Katarína Brisudová (odkaz / lístok v obálke), a vedela, že predmetný list je už evidovaný ako doručený.
V zmysle predpisov a stanov bolo treba s jeho odoslaním tri týždne počkať? Pochybujem. Koniec dvojmesačnej lehoty sa ale priblížil o ďalších 23 dní.
Druhá obálka je tu ■, odkaz / lístok v druhej obálke tu ■.
Vyjadrenie p.Brisudovej, že som si mohol zásielku sledovať, keď som poznal číslo zásielky je scestné. Nepoznal som číslo zásielky, list s týmto číslom dva krát po sebe strčila do inej obálky bez čísla. O jednotlivých písmach na obálkach sa môže polemizovať, vychádzam však z uznesenia polície a logiky.
Doručovateľka Dáša Kováčová uvádza, že v danom období boli protipandemické opatrenia, a takéto doporučené listy sa hádzali do schránok ako listové zásielky. Je to pravda, dá sa to dohľadať aj na webovej stránke pošty, deň vhodenia do schránky bol zároveň dňom doručenia.
Otázne je, či vedela, že Petrovi Petricovi sa zásielky nevhadzujú do schránky v Bohuniciach, ale doposielajú do P.O.Boxu v Pezinku. Ak to nevedela (doručovateľka!), kto ju s tým mal na pošte v Jaslovských Bohuniciach oboznámiť?
Z úradu, kam policajt odovzdal trestné oznámenie mi zatiaľ (22.12.2021) vyjadrenie neprišlo.
Rok 2022
Úrad pre reguláciu – Upovedomenie / 10.12.2021
Listy 1. triedy (tzv. obyčajné listové zásielky) sa v dodacích dokladoch osobitne neevidujú..
Ako p.Brisudová vie, že obyčajný list (prvá obálka) bol vložený do P.O.Boxu 002 pošty Pezinok? Nebol tak ani vypísaný (viď prvá obálka vyššie).
Po 18 dňoch bol vrátený, a to bez uvedenia dôvodu. Veď dôvod je vyznačený priamo na liste, neprevzatý v odbernej lehote (prvá obálka vyššie). Ak bol v spoločnom priečinku pošty, kto by ho aj prevzal. Ja som platil, a mal kľúč od P.O.Boxu 002.
Po novom už druhú obálku zasielala priehradková zamestnankyňa, a čas neprítomnosti p.Brisudovej je obdobie máj – jún.
Dňa 6.9.2021 bola na Okresný súd Trnava podaná (advokátskou kanceláriou Haršány advokáti, s.r.o.) žaloba o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k parcele 251/50, záhrade.
Rok 2023
Žalobcovia: Rozália Remenárová, Jozef Beňo, Marek Beňo, Elena Polakovičová, Jarmila Hettešová, Mária Nováková, Emília Jelačičová, Elena Harajová, Norbert Lančarič, Peter Minarovič, Mária Krchňáková, Mária Strečanská, Zdena Zamecová, Ľudmila Bludovičová, Matilda Viskupičová.
Žalovaní: Dušan Petric, Helena Fajferová, Peter Petric
Konanie je na Okresnom súde Trnava vedené pod spisovou značkou 31C/60/2021.
Dňa 20.9.2021 bola na Okresný súd Trnava podaná (advokátom JUDr. Marekom Maslákom, PhD.) žaloba o určenie, že parcela 251/50 záhrada, patrí do dedičstva po Jozefovi Petricovi.
Žalobca: Peter Petric
Žalovaní: Dušan Petric, Helena Fajferová, Rozália Remenárová, Jozef Beňo, Marek Beňo, Elena Polakovičová, Jarmila Hettešová, Mária Nováková, Emília Jelačičová, Elena Harajová, Norbert Lančarič, Peter Minarovič, Mária Krchňáková, Mária Strečanská, Zdena Zamecová, Ľudmila Bludovičová, Matilda Viskupičová.
Konanie je na Okresnom súde Trnava vedené pod spisovou značkou 13C/64/2021.
Osvedčenie, 9. máj 1947 / Deväť dní pred svadbou mojich rodičov
Dve osvedčenia, 9. máj 1947 / Deväť dní pred svadbou mojich rodičov
Kúpno-predajná smluva, 13. máj 1947 / Päť dní pred svadbou mojich rodičov
Darujúca smluva, 13. máj 1947 / Päť dní pred svadbou mojich rodičov
Sobášny list, 18. máj 1947 / Deň svadby mojich rodičov
Rok 2024
To som chcel, že pani Gajarskú ja dopravím sem.
Pre mňa druhá historická veta, štátnické gesto Dušana Petrica. Bola vyslovená na Okresnom súde Trnava v závere prvého pojednávania v konaní 13C/64/2021, keď sa riešila prítomnosť svedkov na ďalšom pojednávaní.
Pani Gajarská je svedok navrhnutý žalobou, jej prítomnosť som ale zabezpečiť nevedel, tak sme žiadali predvolanie. Formulácia vety vychádza z daného kontextu, predtým Dušan Petric dvakrát žiadal o slovo, ale písala sa zápisnica.
Konanie o určení, že záhrada patrí do dedičstva po Jozefovi Petricovi má tak za sebou prvé pojednávanie, na ktorom sa Dušan Petric aj Helena Fajferová (napriek pozícii žalovaných) pridali na stranu spravodlivosti.
Z ostatných „spoluvlastníkov“ neprišiel nikto, zastupoval ich advokát.
Rok 2025
Zdenka Zamecová (Varinská) naďalej strká svoj rypák do majetku rodiny Jozefa a Ľudmily Petricových.
Zastupujeme JUDr. Zamecovú - Oznámenie / 10.6.2022
Uvedené oznámenie jednoduchým spôsobom preukazuje intrigánsku podstatu tejto bývalej sudkyne Okresného súdu Trnava.
Jediná z akože vlastníkov reaguje na žalobu o určenie, že záhrada patrí do dedičstva po Jozefovi Petricovi a nechá sa zastupovať advokátskou kanceláriou. Zároveň urobí dohodu s Mgr. Matejom Haršánym aj na zastupovaní ostatných. Koľkých z nich sa predtým spýtala, či sa chcú súdiť o cudziu záhradu?
Sľubuje, že doručí plnomocenstvo na ich zastupovanie. Len ich musí ešte prehovoriť, stiahnuť k sebe, na morálne dno.
Od svojich spriaznených na Okresnom súde Trnava si pýta 30 dní na podpisy a vyjadrenie. Na takú špinavosť, keď je známa história a darovacia zmluva, potrebuje adekvátny čas.
Konanie 31C/60/2021 (zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva) je prerušené. V konaní 13C/64/2021 (záhrada patrí do dedičstva) zápasíme od začiatku so zdržiavaním.
Ak by mala Zdenka Zamecová (Varinská) také argumenty a dokumentáciu ako my, do pol roka by bol vyhlásený rozsudok. Ona má ale v rukách (aj vo svedomí) hovno, preto je súdne konanie Okresným súdom Trnava úmyselne predlžované.
Na uvedenom oznámení (ale aj celkove) je súdne konanie vedené ako Peter Petric proti Dušan Petric a spol. Vyplýva to z poradia mien na žalobe. Reálny stav je samozrejme Peter Petric proti Zdenka Zamecová a spol.